Jednou nohou stojím na pevnej zemi a druhou na vode.
Jednou rukou sa oprieram o pevný stĺp a druhou tancujem vo vzduchu.
Jednou rukou pracujem a druhou hladím dúhu.
Jednou nohou kráčam pevne a druhou dôverujem.
Muž i žena prepletení v láske.
Zázrak stvorenia i tvorenia žijúci vo mne.
Každou bunkou sa mi pripomína.
DNA, kundalíny, jing a jang…

Ako  to žijem v praktickom živote, ako prepájam svoju ženu i muža, aby som bola  v rovnováhe a v slobode vedomia si vlastnej celistvosti.

Dnes ráno som napríklad mala silnú túžbu tancovať (každá moja bunka volala po spontánnosti, hravosti, zmyselnosti…moja žena sa chcela prejaviť). Úplne som popustila uzdu svojej ženskej časti – tancovala som, spievala som a citila sa neskonale vyživená. vyložila som si karty na deň, zapálila sviečku, vonnú tyčinku a priestor bol môj:) Vnímala som vhľady, uvedomenia, ktoré mi prichádzali. Cítila som sa ľahko, slobodne, šťastne.

Zároveň však vnímam  aj tie jemné odtiene- momenty, keď sa začnem strácať v snení a odpájam sa od prítomnosti, od Tu a Teraz. A preto som urobila vedomé rozhodnutie- sadla som si k počítaču a začala som všetko zapisovať- displinované tvorenie článku na web (neodložila som to slovami- urobím to potom:)).

Takže bol uspokojený aj môj vnútorný muž, pretože som odrazu pocítila vnútornú stabilitu a istotu svojho vnímania, cítenia, ktoré bolo pretavené do hmoty.:)

Takto žijem svoju vnútornú celistvosť, svojho muža i ženu, kde obaja majú priestor prejaviť sa, kde sú vnímaní a s láskou prepojení, aby tvorili. Tvorili život aký chcem:)